Konečne nastala vhodná konštelácia hviezd a dostali sme sa s Evelinkou na náš prvý hersenwerkový workshop. O hersenwerku som už dlho počula a zároveň som vo facebookovej skupine "Psí hlavolamy / Brainwork for dogs / Hersenwerk voor honden". Ešte pred hersenwerkom, ako aj mnoho ďalších účastníkov, som prišla do styku s rôznymi hlavolamami, hrami atď. Takže som bola maximálne zvedavá čo je vlastne ten hersenwerk. Myslím, že je zbytočné popisovať, čo je hersenwerk, nakoľko sa veľa o ňom máte možnosť dozvedieť na webovej stránke Hersenwek či zájsť priamo na seminár, kde Vám vyškolený tréneri prezradia viac. Radšej Vám prezradím svoje pocity a myšlienky ako som seminár vnímala ja a prečo si ja myslím, že je hersenwerk vhodný. Ani sme sa nenazdali a opäť sme sa pripojili k skvelej výcvikárke Ivete, našej milovanej Linde s Bardom, Pavle s Lojzíkom a vyrazili na plochy do Ralska. Evelinka bola trošku unavená, predsa len víkend dozadu výstava v Brne, celý týždeň dohliadanie nad Tejpou a Deborkou, v sobotu agility s Alenkou a Tejpou a teraz ešte panička vymyslí plochy. Na ploche sme "hľadali" poprvý krát a bolo to hodne viditeľné, štekanie musíme tiež zlepšiť, ale aj tak sme si to náramne užili, vieme na čom musíme zapracovať a už sa tešíme zas nabudúce. Fotky si môžete pozrieť tu: http://herousek.rajce.idnes.cz/Psi_skola_Bobik_-_zachranarsky_vycvik_-_plocho_sutiny%2C_Ralsko_15.2.2015/ Po pol roku sa dostali planéty do dobrého zoskupenia a my sme sa mohli konečne vybrať na sutiny so známymi pod odborným dohľadom Ivety z Psí školy Bobík. Nadšenie skoro ráno akosi chýbalo, ale postupne ako sme sa vďaka Linde dostávali bližšie k cieľu, začínali sme sa tešiť. Navyše vyšlo slniečko, ktoré nám pripravilo krásny deň. Skôr než začal samotný výcvik si bola Evelínka prezrieť terén a už tam bolo vidieť, že je nadšená, všade poskakovala a čmuchala. Eve sa počas celého výcviku moc snažila a bolo vidieť aký obrovský pokrok za posledný pol rok spravila. Bolo krásne vidieť ako psychicky dospela, čo len potvrdilo, že so šteniatkom či mladým psom nie je potrebné sa náhliť, ale dopriať mu čas a aktivity na rozvoj. Výcvik sme si náramne užili a fotky k nahliadnutiu nájdete tu: http://herousek.rajce.idnes.cz/Zachranarsky_vycvik_-_sutiny%2C_Sosnova_1.2.2015/ Už ani sama neviem ako sa to stalo, ale viem, že za to všetko môže Linda s Bardikom :) Každopádne v piatok na obed som pobalila všetky moje krámy, Evelinka vbehla do svojej cestovnej prepravky, Noxíka vložila do dobrých rúk spolubývajúcej Evi a vlakom sme sa vydali do Říčan, kde na nás čakala Linda s Bardom. A z Říčan to už nebolo ďaleko na miesto určenia do Pelhřimova resp. pár kilometrov za mestom smer Libkova voda. Teta navigácia nás mierne navigovalo krásnou obklukou, že sme veru už mysleli, že skôr dorazíme na LVT do Švábova ako na záchranársky víkend. Nakoniec sme predsa len šťastne dorazili na miesto, kde už čakali aj ostatní účastníci. Prvý večer sme si pocvičili poslušnosť, vyskúšali náhubok a ponožku a celkovo sa pozoznamovali. Dlho som sa rozhodovala, či ísť alebo neísť na nejaký ten letný tábor so psami a ak áno ku komu a kde. Nakoniec rozhodol fakt, že u Šimony, ku ktorej chodíme na poslušnosť a dúfajme, že od septembra aj na DD, bolo možné ísť aj s Noxíkom. Nakoniec sa tesne pred odchodom všetko zmenilo, Noxík si spravil prázdniny u rodičov na Slovenku a my sme v sobotu ráno vyrazili smer Vrchlabí. Na tábore sme s Eve potrénovali najmä cúvanie a pocvičila si aj na balančných pomôckach a ja som mala zároveň možnosť potrénovať si nácvik nového cviku pomocou klikru s cudzím psom, čo bola asi tá naj skúsenosť :) . Ako vždy na poslednú chvíľu sa mi pred pár mesiacmi podarilo zapísať na seminár Jane Killion. Jane Killion je skvelá trénerka a autorka známej knihy "When Pigs Fly", v češtine vyšla kniha pod názvom " Jak trénovať nemožného psa aneb i prasátka mohou létat". Od semináru som veľa nečakala, nakoľko som pred časom došla k záveru, že už viac informácií do seba aj tak nedostanem a i tak sa už dané informácie stále opakujú a lektori hovoria stále o tom istom, len to už previesť do praxe:) Ale i tak som vyrazila na seminár a neľutujem toho... V našej rodine sa stretli dva extrémy: náruživý športovec, milovník zlaňovania, turista a športovec (môj brat) a pohodlná, premýšlavá, čítajúca stvora (teda ja). Občas som síce s bratom vyliezla na nejaký ten výlet, ale nikdy nič extrémne. S príchodom Estonka moja pohodlnosť musela ísť do úzadia a vďaka Estonovi som aj ja začala chodiť na výletiky po okolí, lúčkach a poliach. Estonko proste miluje slobodu a pohyb, ale to už isto viete zo starších zápiskov. Ale nikdy sa nikomu nepodarilo ma dostať na niečo tak "odporné" ako je trek a tobôž nie dogtrekking. Však čo na tom tí ľudia vidia. A potom pribudlo do našej smečky "netopierie" mláďa - Noxík. Vďaka Noxíkovi som sa zrazu ocitla na 2. ročníku Krakonošovho Dogtrekkingu 2012. Minuloročný trek sme si užívali. Hana B. pre nás pripravila naozaj krásne trate - krásne lesy, cestičky okolo vodných kaskád, potôčkov, okolo Labe, nádherné počasie a pohodička. Proste luxus. Keďže bol Noxík ešte šteniatko, minulý rok sme pomaličky prešli "Vychádzkovú trasu" - 13 km. Táto krásna prechádzka v spojení so skvelou organizáciou Miši Václavu a kolektívu pomocníkov, super ceny od sponzorov a stretnutie so známymi ma nakoplo a prihlásila som sa na trek aj tento rok. |
|