Asta
- Dátum narodenia: 02/1994
- Dátum úmrtia: 07/2007
- Farba: Pepř a sul
- Doma ma volajú: Asta, Maťo, Asta 2000
- Plemeno: Kríženec s podobnosťou bradáča :)
- Rodičia: Kala (s PP-neuchovnená) x Fredy (bez PP)
- Súrodenci: 3 sestry
Asta nebola prvým psom v rodine (starí rodičia mali PP psa Slovenského kopova Kardoša zo Španieho poľa), ale najviac do našich životov zasiahla. Asta k nám prišla trošku čakane-nečakane a usídlila sa u nás na krásnych 13 rokov. "Spadla" k nám z tretieho poschodia... (bývali sme na 5. poschodí:D). Jeden deň sa mamina stretla s našou susedou, ktorá mala malého bradáča Fredyho. Nezáväzné reči o tom, že keby sme chceli psa tak jedine ako je Fredy, nedali na seba dlho čakať a o pár mesiacov bola naša domácnosť obohatená o nový element života - Astu.
Asta bola malá x-bradáčka farby koření a súl a bola najmä bez PP. To bez PP sa prejavovalo počas celého jej života - neustále problémy s črevami, žalúdkom, ušami... ale to jej nebránilo v hodnotnom živote. Ako správni páničkovci sme jej dávali všetko to, čo by pes nemal dostávať, výchova - nuž ona sa akosi vychovála sama:)) a naučila sa všetky lotroviny, ktoré jej život ponúkal. Asta bola geniálny žobrák, ktorý nás často vytáčal do výšin ale kto by odolal jej krásnym tmavohnedým očiam a najmä jej vysokému hlasu. Asta mala počas života veľmi veľa kamarátov. Aj niektorí dvojnožci ju mali radi, ale len pokiaľ sa nerozhodli navštíviť našu domácnosť. Vtedy bola strážcom a do nášho bytu sa mnohí báli čo len vkročiť:D Už spoza dverí ich odohnal silný hlas, ale mimo bytu bola veľmi priateľská. Našu rodinu opustila po krásnych 13 rokoch na zákernú rakovinu.
Keď sa tak pozerám tie roky späť, neustále musím oceňovať jej povahu. Dokonale nevychovaná a rozmaznaná a napriek tomu vynikala silným koristníckym pudom, z čoho vznikla prezývka Asta 2000. Tá keď sa zakusla, nepustila ani za nič a až po povele "pusti to, nech to hodím", pustila. Niektoré triky, ktoré vedela, mno pravdu povediac ani neviem ako sa ich naučila, pretože čo sa týka výcviku, nič také nezažila ... Každopádne bola veľmi vnímavá, inteligentná a pozorná a bola neskonale vytrvalá a dokonalá samostatná jednotka. Vždy veselá, usmievavá, proste dokonalý rodinný pes vždy pripravený do akcie. Naše futbalové zápasy s fľašou nemali chybu. Rada preháňala kamošov, všade musela strčiť čumák (však čo keď je tam niečo do bruška), veľmi rada sa počúvala a so starými rodičmi si robila absolutne všetko čo jej preletelo hlavou :D Pre mňa to bola skvelá spoločníčka, ktorá mi pomáhala učiť sa na skúšky či už maturitu alebo na vysokej škole a bola ochotná počúvať všetky tie nezmysly, ktoré sme sa učili :)
Asta bola malá x-bradáčka farby koření a súl a bola najmä bez PP. To bez PP sa prejavovalo počas celého jej života - neustále problémy s črevami, žalúdkom, ušami... ale to jej nebránilo v hodnotnom živote. Ako správni páničkovci sme jej dávali všetko to, čo by pes nemal dostávať, výchova - nuž ona sa akosi vychovála sama:)) a naučila sa všetky lotroviny, ktoré jej život ponúkal. Asta bola geniálny žobrák, ktorý nás často vytáčal do výšin ale kto by odolal jej krásnym tmavohnedým očiam a najmä jej vysokému hlasu. Asta mala počas života veľmi veľa kamarátov. Aj niektorí dvojnožci ju mali radi, ale len pokiaľ sa nerozhodli navštíviť našu domácnosť. Vtedy bola strážcom a do nášho bytu sa mnohí báli čo len vkročiť:D Už spoza dverí ich odohnal silný hlas, ale mimo bytu bola veľmi priateľská. Našu rodinu opustila po krásnych 13 rokoch na zákernú rakovinu.
Keď sa tak pozerám tie roky späť, neustále musím oceňovať jej povahu. Dokonale nevychovaná a rozmaznaná a napriek tomu vynikala silným koristníckym pudom, z čoho vznikla prezývka Asta 2000. Tá keď sa zakusla, nepustila ani za nič a až po povele "pusti to, nech to hodím", pustila. Niektoré triky, ktoré vedela, mno pravdu povediac ani neviem ako sa ich naučila, pretože čo sa týka výcviku, nič také nezažila ... Každopádne bola veľmi vnímavá, inteligentná a pozorná a bola neskonale vytrvalá a dokonalá samostatná jednotka. Vždy veselá, usmievavá, proste dokonalý rodinný pes vždy pripravený do akcie. Naše futbalové zápasy s fľašou nemali chybu. Rada preháňala kamošov, všade musela strčiť čumák (však čo keď je tam niečo do bruška), veľmi rada sa počúvala a so starými rodičmi si robila absolutne všetko čo jej preletelo hlavou :D Pre mňa to bola skvelá spoločníčka, ktorá mi pomáhala učiť sa na skúšky či už maturitu alebo na vysokej škole a bola ochotná počúvať všetky tie nezmysly, ktoré sme sa učili :)